Ahojte,
vianočné nákupy sú za nami. Aj markeťáci a markeťáčky si už dúfam vydýchli. Skláňam poklonu všetkým, ktorí boli v decembri schopní spraviť najlepší vianočný darček aj zo škatule orechov, z esenciálnych olejov, z personalizovaných náramkov, z bicyklov, z kávových predplatných, z učenia jazykov a dokonca aj z gymnastických rebrín.
Samú ma prekvapilo, aké pravé orechové, zábavné, efektívne, dlhotrvajúce, udržateľné, vhodné pre celú rodinu, zachraňujúce planétu a úsmev vyčarujúce tieto darčeky môžu byť. Fuu. Markeťáci sa s tým zvládli pobiť statočne.
Ja by som to nedala. Mám problém napísať tento krátky vianočný úvod, a to ani nejde o komerčný text.
Úplne však rozumiem, že vianočné kampane sú pre mnohé e-shopy často najdôležitejším marketingovým nástrojom celého roku. Ako marketérka to jedným očkom sledujem, ako potenciálna zákazníčka tolerantne ignorujem zvýšenú frekvenciu e-mailov s darčekmi na poslednú chvíľu a s garanciou do Vianoc.
Jedna vec mi však na týchto marketingových eskapádách vadí, a to, keď sa zdelenie reklamy míňa s realitou. Napríklad DNA test, ktorý ma posledné dva mesiace bombarduje úplne všade, znie síce veľmi lákavo, ale neverím tomu, že ma moja babička bude objímať so slzami v očiach, keď jej poviem, že si má paličkou odobrať vzorku slín, aby na staré kolená odhalila svoje vrodené predispozície. Tento scenár mi jednoducho nedáva zmysel.
K môjmu krátkemu vianočnému úvodu to je všetko. Pod čiarou pokračuje už môj tradičný nevianočný CopyLetter s tradičnou náložou copy tipov a inšpirácie.
|