Ahojte,
otázka „Ako si hľadáš klientov?” ma v bežnej konverzácii vždy vyvedie z miery. Neviem na ňu odpovedať ako človek. Väčšinou zo seba niečo vykoktám, ale zniem pritom divne. Trochu nesebavedomo a možno aj nedôverčivo.
Prečo? Odpoveď je zložitá a záleží od toho, kto sa pýta a čo sa v skutočnosti pýta.
Minule som otázku dostala e-mailom od jedného študenta. Vďaka tomu som mala priestor zamyslieť sa, čo odpoviem. Už keď som mu odpisovala, uvedomila som si, že ho v skutočnosti nezaujíma, ako to robím ja. Chce vedieť, ako to má robiť on.
Takto to je vždy. Ak sa ma klient opýta, akým štýlom pracujem, nechce vedieť, koľko na projekte strávim času a aké analýzy pripravím. Zaujíma ho, koľko ho bude môj výstup stáť peňazí. Ak sa ma iná freelancerka spýta, akú mám hodinovku a ako som sa k nej dopracovala, v skutočnosti ju nezaujíma môj príbeh ani životné náklady. Chce vedieť, či si ona náhodou neúčtuje málo. Alebo veľa.
Ako marketérka si takto každý deň trénujem svoju odolnosť neotočiť konverzáciu na seba.
Koľko máte vy takých kamošov, ktorým začnete rozprávať o svojich problémoch, ale vždy skončíte s tým, že ste ani poriadne nedokončili vlastné myšlienky a už riešite problémy, rady a názory druhej strany?
Čo teda s odpoveďou na otázku, ako získavam klientov? Niečo iné poviem študentovi, ktorý sa chce stať freelancerom, niečo iné poviem kolegovi z odboru a niečo iné poviem manželovej sestre, ktorá sa pýta zo zvedavosti. Prispôsobím odpoveď tomu, s kým sa práve rozprávam.
Nevýhodou bežných konverzácií je to, že väčšinou mám málo času na premýšľanie a často preto poviem blbosť, ktorú by som hneď najradšej vzala späť. Preto rada píšem. Pretože pri textoch môžem premýšľať hodiny, dni aj týždne. Dokonca môžem zmeniť to, čo som už raz napísala. A viem si dať veľký pozor na to, aby som nerozprávala o sebe.
Oproti bežnej konverzácii však presne neviem, kto moje texty číta. Mám cieľovku, mám persony, mám od vás feedback, ale nie vždy to stačí. Niektorí klienti, bohužiaľ, nemajú ani to. A potom mi neostane nič iné než strieľať písmenká do vetra a dúfať, že čitatelia na druhej strane môj text pochopia. Vedieť, pre koho píšem, je v súčasnosti moja najväčšia výzva. Ako to máte vy? Viete, komu adresujete svoje texty?
|