Na jar roku 1902 navštívil konzultačný inžinier Walter Timmis manhattanskú kanceláriu J. Irvina Lylea, vedúceho predajných aktivít Buffalo Forge v New Yorku. Timmisov klient, Sackett & Wilhelms, zistil, že vlhkosť v jeho závode v Brooklyne spôsobila zmätok s farebným registrom jeho viacfarebnej tlače. Atrament, aplikovaný po jednej farbe, sa nevedel zosynchronizovať s rozťahovaním a zmršťovaním papiera. To spôsobilo nízku kvalitu tlače, vysokú produkciu odpadu a premrhaný čas výroby. Časopis Judge bol náhodou jedným z dôležitých klientov, ktorých plán výroby bol ohrozený. Timmis mal nápady, ako sa k problému postaviť, ale potreboval pomoc.

Jednou z Lyleových skvelých schopností bola jeho schopnosť odhadnúť nové obchodné príležitosti a túto okamžite uchopil. Vedel, že inžinieri už dávno dokázali ohrievať, chladiť a zvlhčovať vzduch. Niekedy v dôsledku ochladenia dokázali znížiť vlhkosť, ale presná kontrola vlhkosti vo výrobnom prostredí – to bolo niečo úplne nové. Lyle mal tiež vrodenú schopnosť odhadnúť ľudí. V tomto prípade veril, že pozná inžiniera, ktorý si s týmto problémom poradí, čerstvého absolventa Cornell University, ktorý už zapôsobil na mnohých ľudí v Buffalo Forge. Lyle teda prijal Timmisovu výzvu a poslal problém Willisovi Carrierovi, čo bol prvý krok v dlhej a prosperujúcej spolupráci.

Carrier okamžite pochopil problémy a začal svoj výskum prostredníctvom prísneho testovania a intenzívneho zhromažďovania údajov, ktoré sú charakteristickými znakmi jeho dlhej kariéry. Jeho prvý test bol na Timmisove doporučenie. Zahŕňal uterák s voľne tkanou vrecovinou nasýtenou roztokom chloridu vápenatého. Zatiaľ čo zariadenie odstraňovalo vlhkosť, pridávalo do vzduchu teplo, soľ a zápach, čo nie je v procese tlače prijateľné.

Tento výkres je výsledkom prelomového dizajnu Willisa Carriera, ktorý bol predložený spoločnosti Sackett & Wilhelms 17. júla 1902 a poskytol základ pre vynález - prvý moderný klimatizačný systém.

Carrier potom vyskúšal svoj vlastný experiment, kde nahradil paru studenou vodou prúdiacou cez vykurovacie špirály, pričom vyrovnal teplotu povrchu špirály s rýchlosťou prúdenia vzduchu, aby sa teplota vzduchu znížila na požadovanú teplotu rosného bodu. Aj keď Carrier pracoval, vedel, že každá časť procesu – od kovových zvitkov náchylných na hrdzu až po nepresné tabuľky Weather Bureau – sa dá zlepšiť. Napriek tomu sa on a jeho tím neustále posúvali vpred, dokončovali kresby a posielali ich Lyleovi na implementáciu.

Prvá sada výmenníkov bola inštalovaná v závode Sackett & Wilhelms koncom leta 1902 spolu s ventilátormi, potrubím, ohrievačmi, perforovanými parnými rúrkami na zvlhčovanie a reguláciou teploty. Chladiaca voda sa čerpala z artézskej studne. Prvé leto a na jar 1903 bola doplnená amoniakovým kompresorom, aby sa splnili požiadavky počas celej prevádzky v lete. Tento systém chladiacich výmenníkov bol navrhnutý tak, aby udržiaval konštantnú vlhkosť 55% po celý rok a mal rovnaký chladiaci účinok ako roztopenie takmer 49 ton ľadu za deň.

Prvý odstredivý chladič, predstavený v závode Carrier v roku 1922, otvoril dvere rozsiahlej komfortnej klimatizácii.

Lyleova stávka sa vyplatila. Dňa 21. októbra 1903 oznámil v liste svojej domácej kancelárii, že "chladiace výmenníky, ktoré sme predali tejto spoločnosti, mali počas minulého leta vynikajúce výsledky." To potvrdilo jeho vieru v príležitosť a vo výnimočný talent mladého inžiniera, ktorý projekt riadil. Willis Carrier preukázal intelekt, kreativitu a víziu, aby zhromaždil všetko, čo sa stalo pred ním, zlepšil to a vytvoril niečo úplne nové.

.

Spoločnosť Carrier Corporation teda tento rok oslavuje svoje 120. výročie a je v súčasnosti najväčším svetovým výrobcom klimatizačných systémov.

www.climaport.sk